Slovo cirkev je nositeľom dvoch významov, podľa ktorých sa dá hovoriť o cirkvi. Prvým z nich je cirkev ako spoločenstvo veriacich v Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, druhým je označenie miesta kde sa veriaci stretávajú k vzdávaniu úcty Bohu a k všetkému, čo patrí kresťanskému kultu, je to teda chrám. Skutočnosť, že vo veľkej väčšine jazykov (aj v rusínskom) existuje len jedno slovo „cirkev“ na označenie dvoch spomínaných významov (spoločenstvo veriacich a chrám), podčiarkuje spoločenský aspekt kresťanského prežívania viery. Ak chceme teda podať informácie o cirkvi v Stebníku, musíme hovoriť o spoločenstve veriacich v Stebníku a o chráme v Stebníku.
Cirkevné spoločenstvo v Stebníku
Podľa sčítania obyvateľstva v r. 2001 sa 286 obyvateľov Stebníka prihlásilo ku Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Pojem „Gréckokatolícka cirkev“ zaviedla do používania vo vtedajšom Rakúsko–Uhorsku cisárovná Mária Terézia. Tento pojem v súčasnosti označuje kresťanské spoločenstvo organicky a hierarchicky spojené s Katolíckou cirkvou a jej viditeľnou hlavou – Rímskym pápežom, ktoré zároveň vyznáva svoju vieru v súlade s vlastným – byzantským liturgickým, teologickým, duchovným a disciplinárnym dedičstvom (Kánon 28 CCEO). Gréckokatolícka cirkev je teda Katolícka cirkev byzantského obradu (alebo konštantínopolskej tradície). 
Keďže Gréckokatolícka cirkev je Kristovou cirkvou, môžeme v prenesenom význame povedať, že začala svoju históriu písať zoslaním Svätého Ducha na Kristových učeníkov, teda aktom, ktorý sa považuje za vznik cirkvi ako spoločenstva privádzajúceho pôsobením Sv. Ducha k viere v Krista a tým k spáse. Nasledujúcich tisíc rokov existovalo len jedno kresťanské spoločenstvo s názvom Cirkev, aj napriek tomu, že sa ináč rozvíjala cirkev na Východe a cirkev na Západe, v závislosti na vlastných kultúrnych odlišnostiach a tak vzniklo viacero liturgických, duchovných i teologických tradícii, medzi nimi i konštantinopolská, ku ktorej sa hlási i Gréckokatolícka cirkev na Slovensku. Po tisícich rokoch jedného cirkevného spoločenstva dochádza k rozkolu medzi Východom a Západom, ktorý sa už tradične datuje do roku 1054 (viacerí historici poukazujú na skutočnosť, že skutočný rozkol nastal až v r. 1204, keď štvrtá križiacka výprava dobila Konštantínopol). Týmto rozkolom vznikajú dve cirkevné spoločenstvá, jedno na Západe, ktoré dnes nesie názov Rímskokatolícka cirkev a druhé na Východe, ktoré dnes nesie názov Pravoslávna cirkev. V ďalšom dejinnom vývoji si obidve tieto spoločenstvá uvedomovali a dodnes uvedomujú dôležitosť znovuobnovenia stratenej jednoty, čo sa prejavovalo v únijných, teda zjednocovacích snahách. Sú známe celocirkevné únie (Lyonská – 1274, Feraro-florenská – 1438), ktoré sa snažili o zjednotenie celej východnej cirkvi so západnou cirkvou, no tieto boli neúspešne kvôli ich politickému podtónu. Koncom stredoveku však vznikali tzv. miestne únie (išlo o zjednotenie iba malej časti Pravoslávnych veriacich s Rímskym pápežom, pričom si ponechali spomínané vlastné liturgické, teologické, duchovné a disciplinárne tradície, v tomto prípade byzantské), z ktorých mnohé existujú dodnes. Takouto úniou, uzavretou 24. apríla 1646 na zámku grófa Drugheta v Užhorode vznikla i Gréckokatolícka cirkev na Slovensku. K tejto „Užhorodskej“ únii patrí i Gréckokatolícka cirkev na Ukrajine (Mukačevská eparchia) a Gréckokatolícka cirkev v Maďarsku.
Najstaršia správa o cirkevnom spoločenstve v Stebníku pochádza zo schematizmu z r. 1788, v ktorom sa uvádza Stebník ako gréckokatolícka farnosť s farárom Michalom Demjanovičom. Stebník mal vtedy 444 obyvateľov a patril medzi veľké dediny Makovického panstva. K farnosti patrila i Stebnícka Huta s 12 obyvateľmi. V r. 1798 sa rozpadol pôvodný drevený chrám a tým zanikla i farnosť v Stebníku. Fara bola presťahovaná do Nižného Tvarožca a Stebník sa stal filiálnou obcou farnosti Komloša (tento pôvodný názov Chmeľovej sa používal do r. 1920), čím je až dodnes.
V r. 1876 bolo v Stebníku 67 domov. Okrem desiatich židov, boli všetci obyvatelia gréckokatolíci.
Zoznam farárov a správcov farnosti Chmeľová, od pričlenenia Stebníka k tejto farnosti po dnes:
 
 
Úctu si zasluhujú samozrejme všetci z tohto zoznamu, no zvláštnu pozornosť najmä dve mená :

Alexander Duchnovič známy ako kňaz, spisovateľ a národný buditeľ rusínov a Vasiľ Prokipčák, kňaz s nezabudnuteľnou pokorou, skromnosťou a jednoduchosťou apoštola Ježiša Krista, ktorý neváhal pretrpieť i prenasledovanie Gréckokatolíckej cirkvi v r. 1950 – 1968 vo vyhnanstve v Čechách.
V spomínaných rokoch prenasledovania a oficiálnej neexistencie Gréckokatolíckej cirkvi 1950–1968 spravoval farnosť Chmeľová pravoslávny kňaz Ján Onda. Skutočnosť, že s jeho pôsobením v chmeľovskej farnosti sa nespájajú žiadne kresťanov nehodné prejavy nelásky (aké poznáme z mnohých iných farností) tiež slúži stebníčanom k cti.
Zo Stebníka, z rodiny Kovalických pochádzal i jeden gréckokatolícky kňaz a kanoník (čestný titul) Mukačevskej eparchie, Kornelij Kovalický.
28. augusta 1927 sa konala v Stebníku veľká slávnosť, pri ktorej navštívil Stebník blažený biskup a mučeník Pavol Peter Gojdič.
Sv. misie sa posledný krát konali v Stebníku od 16. do 24. februára 1922. Na ich pamiatku bol pri chráme postavený trojramenný misijný kríž (dnes sa tu už nenachádza).
V septembri 2006 sa uskutočnili voľby cirkevnej rady, v ktorých boli zvolení na dobu troch rokov títo členovia cirkevnej rady v Stebníku: Jozef Dinis, Peter Homza, Gabriel Fecek.