Prvá písomná zmienka o Stebníku pochádza z roku 1414 a to v listine kráľa Žigmunda, ktorou potvrdil šľachticom Cundarovcom vlastníctvom ich dedičného panstva Makovica ktorého majetkovou súčasťou bola aj obec Stebník, s pôvodným názvom ZOBAPATHAKA . Dnešná slovenská podoba Stebník je z roku 1808. Od čoho pochádza názov obce nie je s určitosťou jasný. Možno ho odvodniť od staroslovanského slova istba, s prvotným významom izba, dom. Keďže Stebník leží v blízkosti poľských hraníc, ktoré  v dávnejšej minulosti boli hranicami uhorsko – poľskými,  potom možno predpokladať, že tu v blízkosti potoka mohol stáť pohraničný dom, strážnica. Neskôr okolo tejto lokality vznikla osada. Nasvedčuje tomu aj maďarská forme Zobapataka (szoba =dom, pathaka =potok)
Vzhľadom na zemepisnú polohu obce a vývin osídlenie blízkeho okolia,  možno predpokladať, že Stebník založili usadlíci so Šoltýsom podľa zakúpeného práva okolo polovice 14. Storočia.  V roku 1427 boli tunajšie sedliacke domácnosti zdanene daňou kráľovi od 20 porta, čim sa Stebník radil medzi stredne veľké dediny. Neskôr sa časť sedliakov odsťahovala a v roku 1492 bolo len 6 domácnosti . Začiatkom 16. Storočia sa sem prisťahovalo nove obyvateľstvo. Vtedy bol Stebník rusínskou dedinou. Od roku 1711 mal Stebník dvoch richtárov z dôvodu rozdelenia na dve časti. Jedna časť patrila Štefanovi Szirmayovi , ktorý odkúpil časť makovického panstva od grófa Aspremonta. Druhá časť Stebníka patrila Aspremontiovcom, ale len do roku 1918, nakoľko ich rod vymrel. Ich jediná dcéra sa vydala za Juraja Erdodyho a tým aj časť Stebníka patrila Erdodyovcom. V  Roku 1897 už celu obec Erdodyovci predali bratom Hermanovim a Maximilianovi Straetzovcom, obchodníkom s drevom v Zborove. Tí zase majetok predali grófovi Siegfried Clary Aldringenovi a ten 15.1.1907 maďarskému štátu za viac ako jeden milión korún, vrátane celej Makovice. V polovici 19. Storočia postihlo celú šarišskú stolicu neúroda a hladomor. Zdravotný stav obyvateľstva zhoršila cholera. Obyvatelia natrvalo opúšťajú svoje rodne domy a hľadajú si nove sídliska  v úrodnejších krajoch. V sedemdesiatych rokoch 19. Storočia je v obci zaregistrovaných 67 domov. Obyvatelia v  tomto období sú gréckokatolíckeho vierovyznania, okrem desiatich židov, ktorí sa sem prisťahovali z Poľska. Vyučovací jazyk na škole bol ruský, slovenský, maďarský. Do biedneho, ale pokojného života obyvateľstva obce hlboko zasiahla prvá svetová vojna. Na vojnu rukujú otcovia, synovia, bratia. Počas najväčších bojov sa ľudia ukrývali v pivniciach . Obec bola vypálená . Ostalo len 13 celých domov a mlyn. Ostatne domy zhoreli alebo boli silne poškodene. Cirkev bola úplné zničená, škola zhorela, ostali len holé múry. O ťažkých bojoch z 1. Svetovej vojny svedčí cintorín 189 padlých vojakov,  z ktorých nemeckí vojaci boli exhumovaní a pochovaní  na cintoríne v Zborove.

V roku 1933 bolo v obci založené požiarnické družstvo, ktorého zakladateľom bol zborovský notár Ľudovít Kopčak. Striekačka bola zakúpená už okolo roku 1890. Rok 1937 v obci žije 5 ciganských rodín. Na základe zákona ešte z roku 1935 je v obci založená civilná protivzdušná obrana. Obyvatelia prejavujú záujem o elektrizáciu. Aj napriek nedostatku peňazí sa to podarí a a v uvedenom roku je napojená elektrizácia pre niekoľko domov. Od 1.1.1940 Slovenská republika  na celom územi nastolila župy. Stebník patrí do šarisko-zemplinskej župy s hlavným mestom Prešovom. V auguste bola v obci založená Hlinková ľudová strana. Mala 45 členov. Rok 1942 je pre obyvateľstvo Stebníka  rokom veľmi ťažkým. Následkom vojny je nedostatok hnojiva a niektoré, predtým úrodné polia, ležia ladom. No a na to všetko postihla obec 4. Augusta veľká  katastrofa. Ľadovec o veľkosti kuracích vajec, zničil úrodu na poliach, ale aj stromy v záhradách. Bojov v druhej svetovej vojne sa aktívne zúčastnili aj občania našej obce. Revolučné udalosti v roku 1948, ktoré prebehli v našom štáte, sa našej obce nijako podstatne nedotkli. Ľudia sa starali o svoje hospodárstvo a politika im bola takmer cudzia. V máji roku 1948 bola v obci založená Komunistická strana s 9 členmi a jej prvým predsedom bol Jozef Ropický. V roku 1952 je v obci založené prvé JRD s výmerom 386 ha poľnohospodárskej pôdy.  V roku  1957 sa začalo s ďalšou pre obec nevyhnutnou stavbou, ktorou bola regulácia potoka Stebníček, materská škola a doplnkový zdroj pitnej vody.